Refraktor alebo reflektor? 

Pri výbere ďalekohľadu sa častokrát stáva, že záujemca si nevie dosť dobre vybrať medzi množstvom modelov a optických systémov, ktoré aj na našich stránkach ponúkame. Tento článok by Vám mal dať lepšiu predstavu o výhodách a nevýhodách dvoch základných druhov astronomických ďalekohľadov. 

Reflektor je ďalekohľad, ktorého objektívom je zrkadlo, zatiaľ čo refraktor je ďalekohľad s hlavným optickým členom pozostávajúcom zo šošovky alebo systému šošoviek. Komplexnými optickými systémami sú potom tzv. katadioptrickésystémy, ktoré majú hlavný optický člen zrkadlo s pridanou korekčnou doskou (meniskus).

Výhody refraktoru 

• dáva väčšie zorné pole dobrej optickej kvality. Pri pozorovaní Slnka, Mesiaca, planét, dvojhviezd dosahujú refraktory väčších rozmerov lepšie výsledky než reflektory.
• nemá žiadne časti pred objektívom, ktoré by stáli v ceste prichádzajúcim lúčom, takže nedochádza k rozptylu a ohybu svetla, čím kontrast obrazu je vysoký.
• tubus je uzavretý, čo obmedzuje nepriaznivé vplyvy spôsobené prúdením vzduchu v tubuse počas pozorovania a neumožňuje vnikaniu nečistôt do vnútorných častí optiky
• vysoká stabilita optického systému, ktorá sa nenaruší ani pri relatívne silnejších otrasoch.
• šošovky vydržia hrubšie zaobchádzanie než iné typy optiky. Majú dlhú, teoreticky neobmedzenú, životnosť. Väčšinou ani po dlhšom čase nevyžadujú ďalšie nastavenie optiky. Okrem jednoduchého čistenia nie sú náročné na údržbu.
• sú ľahko prenosné
• umožňujú ľahké vyhľadávanie objektov na oblohe. 

Nevýhody refraktoru

• majú chromatickú (farebnú) chybu objektívu. Tá sa dá korigovať (achromát, apochromát, ED - sklo) niekedy až na zanedbateľnú úroveň, ale úplne sa odstrániť nedá.
• strata svetla pohltením v optike a odrazom (približne 4%) na každej optickej ploche, čo spôsobuje zníženie reálnej svetelnosti. (Obmedzuje sa to antireflexnými vrstvami)
• vysoká cena z dôvodu nákladnej výroby a drahého optického skla.
• oproti reflektoru je dlhší a ťažší.
• dlhé tubusy si vyžadujú náročnejšiu a stabilnejšiu montáž, nakoľko sa ľahko rozochvejú vplyvom vetra alebo iných nárazov.
• nakoľko okulár je na konci tubusu, pri veľkých ďalekohľadoch treba vysokú montáž. Menšie modely majú nižšie statívy, ale pri pozorovaní v zenite sa okulár dostáva nízko k zemi, čo zapríčiňuje nepohodlné polohy pri pozorovaní (dá sa to riešiť zenitovým hranolom).
• objektív je náchylný na orosenie. 

Výhody reflektoru

• objektív je bez chromatickej chyby.
• má menej optických plôch (než refraktor), takmer žiadnu stratu svetla na odrazoch, nenastáva absorpcia svetla v optike (okrem okuláru), čo zvyšuje reálnu svetelnosť systému
• má kratší tubus.
• z dôvodu menšej dĺžky si vyžaduje nižšiu montáž, takže odolnosť proti chveniu je väčšia ako pri refraktoroch.
• nižšia hmotnosť.
• lacnejší z dôvodu jednoduchšej výroby objektívu.
• možnosť výroby objektívov - zrkadiel podstatne väčších priemerov ako pri šošovkových ďalekohľadoch.
• veľké priemery objektívov (napriek tieneniu sekundárnym zrkadielkom) majú veľmi slušný zisk svetla

Nevýhody reflektoru

• svetlu v ceste do objektívu stojí sekundárne zrkadielko s držiakom zrkadielka. Toto tienenie znižuje účinnú odrazovú plochu objektívu (znižuje reálnu svetelnosť). Odrazy a ohyb svetla znižujú kvalitu obrazu.
• kvalitné zorné pole je čiastočne obmedzené, obrazy hviezd pri jeho okrajoch bývajú skreslené. (Tento nedostatok sa dá odstrániť napr. korektorom komy).
• do otvoreného tubusu ľahko vniká prach a nečistoty, ktoré sa usadia na zrkadlách.
• otrasmi sa môže porušiť vzájomná správna poloha jeho optických častí a potom je potrebné ich znovu nastaviť (tzv.kolimácia zrkadiel).
• pokiaľ sa nevyrovná teplota ďalekohľadu s teplotou okolia (na začiatku pozorovania) spôsobuje to chvenie obrazu a neostrosť okrajov.
• povrchy zrkadiel môžu po čase (cca každých 10 rokov v závislosti od kvality zrkadla a ovzdušia) oxidovať a preto je možné, že bude treba obnoviť ich hliníkové odrazové vrstvy.

Aký ďalekohľad si teda vybrať? V pomere cena/výkon jednoznačne vedú zrkadlové ďalekohľady, predovšetkým typuNewton. Vďaka svojej svetelnosti, a hlavne priemeru, umožňujú výborné sledovanie objektov hlbokého vesmíru (deepskyobjekty - galaxie, hmloviny, hviezdokopy), ale aj príjemné pozorovanie planét, Slnka či Mesiaca.  
Výbornú skladnosť a prenosnosť majú tzv. Cassegrainy, ktoré majú krátky tubus, ale veľký priemer primárneho zrkadla. Sú drahšie, s nižšou svetelnosťou (1:10), ale zažijete s nimi veľa príjemných chvíľ pod oblohou práve preto, že sa dajú veľmi rýchlo na pozorovanie pripraviť.A to je pri predstave o tom všetkom, čo musíte pred pozorovaním urobiť, aby ste vôbec mohli do prístroja pozrieť, dôležitá vlastnosť !  Zároveň sú už (tie drahšie) väčšinou vybavené automatizovaným GoTo systémom na vyhľadávanie objektov. 
Ak ste však viac na objekty Slnečnej sústavy a chcete si  vychutnať naozaj kontrastný obraz planét, Mesiaca a Slnka, voľte šošovkový (refraktor). Tie lacnejšie (achromáty) budú mať možno farebnú chybu, ktorá sa prejavuje fialovými či modrými okrajmi objektov, ale veď predsa práve o farebnosť ide :-)! Dá sa to však potlačiť použitím vhodných filtrov (napr. fringe-killer). Pokiaľ chcete dokonalý obraz, musíte investovať do drahších refraktorov, tzv. apochromátov, vybavených  kvalitným, viacčlenným a tmeleným, objektívom. Pritom úplne postačujú priemery cca 120 mm, aby ste dosiahli kontrastný obraz porovnateľný (dokonca lepší) ako u zrkadlových ďalekohľadov s priemermi 200-250 mm.

 
V článku boli použité a doplnené tieto informačné zdroje: P. Ivan: Príručka k ďalekohľadom, 2005